Vedecký archív arXiv, ktorý denne využívajú výskumníci z celého sveta vrátane Slovenska a Česka, od 1. októbra 2026 obmedzil počet podaní na dve práce mesačne na jedného autora. Dôvodom je záplava AI prác, ktorá v septembri 2026 priviedla server na rekordných 40 363 podaní a vygenerovala takmer 9000 žiadostí o pomoc pre dobrovoľných moderátorov. Zmena ukazuje, že nástroje ako ChatGPT uľahčili písanie vedeckých textov do takej miery, že z toho vzniklo preťaženie celého systému recenzovania.
V skratke
- arXiv od 1. októbra 2026 obmedzuje podania na dve práce za kalendárny mesiac na autora, limit troch aktívnych podaní naraz (platný od roku 2024) zostáva.
- V septembri 2026 prišlo rekordných 40 363 podaní, oproti 20 569 v septembri 2024 a 9869 v septembri 2016.
- Kategória cs.AI (informatika a umelá inteligencia) narástla za dva roky viac ako šesťnásobne, nápor vygeneroval takmer 9000 podporných tiketov pre personál.
- Predseda redakčnej rady arXiv Thomas Dietterich upozorňuje, že malá skupina autorov podáva desiatky prác a zaberá neúmerný čas moderátorom.
Nový limit podaní platí od októbra
Podľa oficiálneho oznámenia na blogu arXiv smie od 1. októbra 2026 každý autor podať najviac dve práce za kalendárny mesiac. Obmedzenie platí vo všetkých kategóriách a vzťahuje sa len na osobu, ktorá prácu podáva, spoluautorov sa nijako nedotýka. Zároveň ostáva v platnosti pravidlo z roku 2024, podľa ktorého môže mať jeden autor naraz najviac tri práce v procese posudzovania. Ak arXiv prácu zamietne, aj tak sa počíta do mesačného limitu, pretože aj zamietnutie stojí moderátorov čas. Autor, ktorý prácu stiahne skôr, než je zverejnená, si naopak voľné miesto v limite vráti.
Server prijal v septembri 2026 presne 40 363 podaní, čo je najviac za jediný mesiac v jeho tridsaťpäťročnej histórii. Pre porovnanie, v septembri 2024 to bolo 20 569 podaní a v septembri 2016 len 9869. Počet sa teda za posledné dva roky zdvojnásobil, zatiaľ čo kategória cs.AI narástla vyše šesťnásobne. Nárast vygeneroval približne 9000 podporných tiketov, ktoré museli riešiť platení pracovníci aj dobrovoľní moderátori.
Ako to funguje: kto vlastne kontroluje, čo sa na arXiv dostane
arXiv nie je recenzovaný časopis v klasickom zmysle, práce pred zverejnením neprechádzajú podrobným peer review. Kontrolu robia dobrovoľní moderátori, odborníci z jednotlivých odborov, ktorí len overujú, či je text naozaj vedecký, patrí do správnej kategórie a nie je plagiát alebo zjavný nezmysel. Tento systém roky fungoval, pretože počet podaní rástol pomaly a predvídateľne. Keď ale AI nástroje umožnia jednému autorovi vygenerovať za týždeň desiatky verzií toho istého textu alebo rozdeliť jednu prácu na niekoľko menších, aby vyzerali ako samostatné výsledky, moderátori jednoducho nestačia kontrolovať všetko s rovnakou dôslednosťou. Práve to podľa Dietterichových slov spôsobuje, že kvalitné práce od poctivých autorov môžu čakať na zverejnenie dni až týždne navyše.
Prečo za tým stoja práve AI nástroje
Moderátori podľa arXiv čoraz častejšie narážajú na tri typy problematických textov: tenké práce s úzkym, nevýznamným zameraním, takzvané salami práce, kde je jeden výskum nakrájaný na viacero drobných podaní, a hutné texty, ktoré sú zjavne napísané alebo výrazne upravené jazykovým modelom. Dietterich dúfa, že nový limit obmedzí aj takzvané mikrovýsledky, teda práce, ktoré popisujú len jednu doplnkovú ablačnú štúdiu alebo drobnú úpravu existujúcej architektúry bez skutočného prínosu. Nejde o prvý zásah, arXiv už v novembri 2025 nariadil, že prehľadové a pozičné články musia prejsť peer review, a v máji 2026 zaviedol ročný zákaz podávania pre autorov, ktorých práce obsahujú neoverené výstupy jazykových modelov, napríklad vymyslené citácie. Podobný problém riešia aj veľké AI konferencie, na ICLR 2027 prišlo pred uzávierkou okolo 50 000 abstraktov, zatiaľ čo ICLR 2026 mal len približne 19 500 platných podaní. Medzi zhruba 5000 prijatými prácami na NeurIPS 2025 našiel nástroj GPTZero minimálne sto vymyslených citácií, hoci každú prácu posudzovali aspoň traja recenzenti. Podobný spor o dôveryhodnosť AI generovaných výsledkov nedávno zažila aj matematická komunita, ako aiportal.sk písal v článku o kritike OpenAI za stovky sporných matematických dôkazov, pričom podobné pochybnosti vyvolal aj spor o dôkaz Navier-Stokesových rovníc.
Čo to znamená pre Slovensko a Česko
Pre výskumníkov na slovenských a českých univerzitách a v akadémiách vied nový limit znamená, že si musia podania na arXiv lepšie plánovať, pretože dve práce mesačne na autora nemusia stačiť v obdobiach pred konferenčnými uzávierkami, keď sa zvyčajne odosiela viac textov naraz. Zároveň to môže byť úľava, pretože rýchlejšie a menej preťažené posudzovanie zrýchli zverejnenie kvalitných prác, ktoré by inak čakali v poradí plnom AI generovaných textov. Pre mladých vedcov, ktorých hodnotenie na grantoch často závisí od počtu publikácií, je signál jasný, dôraz sa presúva od množstva k overiteľnej kvalite. Katedry informatiky a umelej inteligencie, kde sa väčšina lokálnych prác aj podáva, pocítia zmenu najskôr, pretože práve kategória cs.AI rástla najrýchlejšie.
Čo sledovať ďalej: arXiv označuje limit za dočasné riešenie, kým sa nezlepšia nástroje na automatizovanú kontrolu podaní. Dietterich pripustil, že limit sa môže v budúcnosti zvýšiť alebo úplne zrušiť, ak sa podarí problém vyriešiť inak. Zaujímavé bude aj to, ako sa k podobným krokom postavia konkurenčné repozitáre a veľké konferencie, ktoré riešia rovnaký nárast AI generovaných textov. Súvisí s tým aj prebiehajúca transformácia arXiv na nezávislú neziskovú organizáciu po odčlenení od Cornellovej univerzity, ktorú koncom septembra 2026 podporili nadácie Simons Foundation International, XTX Markets a Siegel Family Endowment spoločným príspevkom 17,2 milióna dolárov.
