Česká vláda v pondelok 9. novembra 2026 schválila vznik nového poradného orgánu, ktorý sa bude volať Rada pre umelú inteligenciu a bude pracovať priamo pod predsedom vlády. V ten istý deň kabinet odsúhlasil aj návrh zákona, ktorý určí, kto bude v Česku dohliadať na dodržiavanie európskych pravidiel AI Act. Ide o prvý väčší krok, ktorým chce Česko zosúladiť svoju AI politiku so zvyškom Európskej únie a zároveň si vytvoriť vlastný poradný orgán na najvyššej úrovni.
V skratke
- Vláda 9. novembra 2026 schválila vznik Rady vlády pre umelú inteligenciu a návrh zákona o dohľade nad AI Act.
- Radu povedie premiér Andrej Babiš, medzi členmi sú rektor ČVUT Michal Pěchouček, zakladateľ startupu Aisle Ondřej Vlček či zakladateľ ResistantAI Martin Rehák.
- Hlavným dozorovým orgánom nad AI Act bude Český telekomunikačný úrad, vo vybraných oblastiach aj Česká národná banka a Úrad pre ochranu osobných údajov.
- Zákon počíta s regulačným sandboxom, v ktorom si firmy budú môcť testovať nové AI technológie v kontrolovanom prostredí.
Dve rozhodnutia v jeden deň
Rada pre umelú inteligenciu má podľa vlády koordinovať postup štátu a spoluprácu s výskumníkmi a firmami. Jej vznik presadil Vladimír Mařík, riaditeľ Českého inštitútu informatiky, robotiky a kybernetiky na ČVUT, ktorý bude zároveň jedným z jej členov. Vládny splnomocnenec pre AI Lukáš Kačena, predtým riaditeľ akademického spolku prg.ai, označil zloženie rady za skutočne silné. Podľa neho má rada podnety predávať priamo premiérovi, vybraným ministrom alebo jemu samému, bez prostredníkov a bez zdlhavého predávania informácií.
Premiér Andrej Babiš zdôraznil, že ide o veľkú tému v rámci celej Európskej únie. Podľa neho má rada pomôcť, aby bola Európa konkurencieschopná voči Spojeným štátom a Číne, a zároveň riešiť bezpečnosť umelej inteligencie. Vznik rady aj zákon schválila vládna koalícia zložená z hnutia ANO, SPD a Motoristov.
Kto sedí v novej rade
Okrem Maříka a Pěchoučka sú členmi rady aj vedúci projektu otvorených jazykových modelov OpenEuroLLM Jan Hajič, viceprezidentka Harvardskej univerzity Klára Jelínková a zakladateľ bezpečnostného startupu ResistantAI Martin Rehák. Patrí medzi nich aj Ondřej Vlček, zakladateľ pražského startupu Aisle, ktorý sa venuje autonómnym AI agentom a ktorý si pred pár dňami vybrala na akvizíciu kanadská firma Cohere, ako aiportal.sk písal začiatkom novembra. Rada má podľa vlády fungovať podobne ako obdobné orgány s premiérom na čele vo viacerých vyspelých krajinách, inšpiráciou bola napríklad schôdzka so singapurským veľvyslancom v Prahe. Fungovanie rady zabezpečí Ministerstvo priemyslu a obchodu v rámci schválených rozpočtových limitov, členovia nebudú za svoju účasť dostávať odmenu.
Ako bude dohľad nad AI Act fungovať
Druhým schváleným bodom je návrh zákona, ktorý ešte musí prejsť Poslaneckou snemovňou. Určuje, kto bude v Česku kontrolovať dodržiavanie európskeho nariadenia o umelej inteligencii, známeho ako AI Act. Hlavným dozorovým orgánom a jednotným kontaktným miestom má byť Český telekomunikačný úrad, ktorý od septembra 2026 prevádzkuje samostatné oddelenie pre dohľad nad umelou inteligenciou. Vedie ho Anna Hroudová, predtým manažérka digitálnej ekonomiky vo Zväze priemyslu a dopravy ČR. Vo vymedzených oblastiach budú dohliadať aj Česká národná banka a Úrad pre ochranu osobných údajov, teda inštitúcie, ktoré už dnes dohliadajú na finančný sektor a spracovanie osobných údajov.
Pre bežného čitateľa je dôležité hlavne to, že zákon zavádza aj takzvaný regulačný sandbox. Ide o kontrolované prostredie, v ktorom si firmy budú môcť vyskúšať nové AI technológie bez toho, aby im hrozili okamžité sankcie za prípadné nedostatky. Podobný princíp sandboxov sa už používa napríklad v bankovom sektore pri testovaní finančných technológií, teraz sa rozšíri aj na umelú inteligenciu.
AI Act, ktorý celý tento systém dohľadu rieši, rozdeľuje AI systémy podľa miery rizika, ktoré predstavujú pre ľudí. Najstriktnejšie pravidlá platia pre takzvané vysoko rizikové systémy, napríklad softvér používaný pri nábore zamestnancov, v zdravotníctve alebo pri rozhodovaní úradov. Tie budú musieť mať dokumentáciu, ľudský dohľad aj možnosť spätne vysvetliť, ako k rozhodnutiu dospeli. Práve kontrolu týchto povinností má v Česku na starosti nová sústava dozorových úradov, ktorú teraz vláda legislatívne ukotvuje.
Čo to znamená pre firmy na Slovensku a v Česku
Hoci ide o české rozhodnutie, dôsledky sa dotknú aj slovenských firiem, ktoré v Česku podnikajú alebo s českými partnermi spolupracujú. AI Act platí v celej Európskej únii a Slovensko má povinnosť určiť svoje vlastné dozorové orgány podobne ako Česko, podľa doterajších vyjadrení úradov sa na tom stále pracuje. Firmy na oboch stranách hranice by si preto mali sledovať, ktoré kategórie AI systémov budú podľa nariadenia považované za rizikové a aké povinnosti z toho vyplynú, od dokumentácie až po ľudský dohľad nad rozhodnutiami systému. Ako na svojom blogu popisuje podnikateľ Peter Kudlej, firmy, ktoré si nasadenie AI nástrojov premyslia vopred a nastavia si k nim jasné pravidlá, sa potom ľahšie vyrovnávajú aj s podobnými regulačnými požiadavkami. Rovnako sa oplatí sledovať skúsenosti s regulovaním AI v iných krajinách, napríklad to, ako Spojené štáty riešia dohody s AI firmami na federálnej úrovni.
Čo sledovať ďalej
Návrh zákona o dohľade nad AI Act teraz zamieri do Poslaneckej snemovne, kde ho čaká bežný legislatívny proces, vrátane pozmeňovacích návrhov. Rada pre umelú inteligenciu by sa mala stretávať pravidelne a prvé výstupy jej práce, napríklad odporúčania pre verejnú správu alebo školstvo, by sa mohli objaviť v priebehu nasledujúcich mesiacov. Oplatí sa tiež sledovať, ako sa k vlastným dozorovým orgánom nad AI Act postaví Slovensko, ktoré túto povinnosť má tiež a termín sa blíži.
