OpenAI predstavilo nový model GPT-6 Astra a hneď k nemu priložilo nezvyčajný dôkaz jeho schopností: hardvérový tím firmy ho použil na návrh fyzického zariadenia, ktoré slúži na komunikáciu s kódovacím agentom Codex, a celý návrh dokončil za menej ako týždeň. Je to jeden z prvých verejne opísaných prípadov, kde jazykový model samostatne prešiel celým procesom, od tvaru krytu až po dosku s plošnými spojmi, hoci bez ľudských zásahov sa výroba nezaobišla.
V skratke
- GPT-6 Astra navrhol fyzické zariadenie pre Codex ako interný vedľajší projekt, dokončený za menej ako týždeň.
- Model zvládol kryt, dosku s plošnými spojmi, výber súčiastok, trasovanie vodičov, firmware aj rozhranie.
- Na benchmarku BenchCAD 2.0 dosiahol GPT-6 Astra v najvyššom režime uvažovania skóre 0,594, novší interný model OpenAI 0,875.
- Použitie tokenov v hardvérových tímoch OpenAI vzrástlo od februára do októbra 2026 približne 23-násobne.
Zariadenie pre Codex vzniklo za pár dní
Podľa vlastného popisu OpenAI dal hardvérový tím modelu GPT-6 Astra voľnú ruku pri návrhu malého fyzického zariadenia, cez ktoré môžu používatelia hovoriť priamo s kódovacím agentom Codex. Astra nenavrhoval len vonkajší vzhľad, prevzal aj inžiniersku časť: rozloženie dosky s plošnými spojmi, výber elektronických súčiastok, trasovanie vodičov aj firmware a softvérové rozhranie. Zmluvný výrobca potom vyrobil prototypy za menej ako mesiac, čo je pri fyzickom produkte výrazne rýchlejšie, než aký je bežný priemysel zvyknutý.
Podobnú skúsenosť popisuje aj OpenAI pri inom nedávnom kroku, keď zjednotila limity medzi ChatGPT a Codexom, aby sa agentské nástroje používali jednoduchšie aj mimo úzkeho okruhu vývojárov. Hardvérový projekt naznačuje, že firma chce Codex a podobné nástroje posunúť aj mimo písania softvéru, do fyzického inžinierstva.
Dôležité je, že OpenAI celý postup opisuje ako interný vedľajší projekt, nie ako plánovaný produkt. Tím, ktorý sa bežne venuje návrhu vlastnej výpočtovej a serverovej infrastruktúry, chcel jednoducho overiť, kam až sa dá posunúť samostatnosť modelu pri fyzickom návrhu. Zariadenie preto nevzniklo s cieľom predať ho zákazníkom, ale ako interný dôkaz schopností, ktorý má presvedčiť vlastných inžinierov i verejnosť, že model zvládne aj úlohy mimo písania kódu alebo textu.
Ako to funguje: od nápadu k doske s plošnými spojmi
Pre laika je najjednoduchšie predstaviť si to ako rozdiel medzi človekom, ktorý nakreslí skicu produktu, a inžinierom, ktorý z nej vyrobí reálny výkres pripravený na výrobu. Bežné jazykové modely vedia opísať, ako by zariadenie mohlo vyzerať, prípadne navrhnúť jednoduchý 3D model. GPT-6 Astra urobil podstatne viac: previedol návrh až do podoby, ktorú vie prečítať a spracovať výrobná linka, vrátane presných rozmerov krytu a zapojenia elektroniky.
Firma mieru tejto schopnosti meria na vlastnom benchmarku BenchCAD 2.0, ktorý testuje, či model vie zo snímok z viacerých uhlov zrekonštruovať 3D súčiastky a celé zostavy vrátane prepojení na doske. GPT-6 Astra v najvyššom režime uvažovania dosiahol skóre 0,594, zatiaľ čo novší, verejne ešte nepomenovaný interný model OpenAI sa dostal na 0,875. Pri inom, verejne porovnávanom teste geometrickej presnosti model s nástrojmi dosiahol 95,9 percenta zhody oproti 83,3 percenta u predchádzajúceho modelu GPT-5.6.
Kde si model nevedel pomôcť sám
Napriek rýchlosti návrhu OpenAI priznáva, že výroba sa nezaobišla bez ľudských zásahov. Astra nie vždy počítal s výrobnými obmedzeniami, toleranciami rozmerov a detailmi montáže, takže inžinieri museli prejsť niekoľko kôl úprav, než sa zariadenie dostalo do výroby. Ide o typický problém, ktorý sa pri AI navrhovaní fyzických produktov opakuje: model dobre pochopí geometriu a funkciu, horšie však odhaduje, čo reálny výrobný proces dokáže vyrobiť spoľahlivo a lacno.
Grace Lam, inžinierka OpenAI pracujúca priamo s klientmi firmy, k tomu podľa portálu Interesting Engineering uviedla, že Codex urýchlil cestu od nápadu k hotovej súčiastke. OpenAI zároveň uvádza, že jej hardvérové tímy používajú Codex a podobné modely na CAD modely, výrobné výkresy a simulácie aj v oblasti robotiky a infrastruktúry pre výpočtové centrá, pričom spotreba tokenov v tejto oblasti od februára do októbra 2026 vzrástla približne 23-násobne.
Rozdiel medzi oboma skóre na BenchCAD 2.0, teda 0,594 oproti 0,875, zároveň ukazuje, že samotná OpenAI považuje Astru len za medzikrok. Firma pri zverejnení zámerne nepomenovala model, ktorý dosiahol vyššie skóre, čo naznačuje, že ide o nástupnícku verziu, ktorú ešte nechce predstaviť verejnosti. Pre odvetvie je to signál, že tempo zlepšovania sa pri úlohách spojených s fyzickým inžinierstvom nezastavuje, naopak, podľa vlastných čísel firmy sa zrýchľuje rýchlejšie než pri bežných jazykových úlohách.
Čo to znamená pre firmy
Pre firmy mimo softvérového sveta je najdôležitejší signál, že jazykové modely sa čoraz viac dotýkajú aj fyzického inžinierstva, nielen textu a kódu. Príkladom je spolupráca s automobilkou Mazda, kde podľa citovaného inžiniera Akihira Nakatu modely pomáhajú konštruktérom lepšie chápať, ktoré detaily tvaru ovplyvňujú aerodynamiku vozidla. Firmy, ktoré navrhujú alebo vyrábajú fyzické produkty, by si mali uvedomiť, že AI nástroje dnes vedia pripraviť podklady rýchlejšie, ale stále potrebujú skúseného inžiniera, ktorý výsledok preverí pred výrobou. Podobne aj v menej technických odvetviach platí, že nasadenie AI do firemných procesov si vyžaduje premyslený postup, nielen nákup nástroja.
V podobnom duchu sa AI v robotike posúva aj u iných firiem, napríklad Nvidia nedávno zlevnila značkovanie dát pre tréning robotov, čo smeruje k rovnakému cieľu: dostať AI z obrazovky do fyzického sveta rýchlejšie a lacnejšie.
Čo sledovať ďalej
OpenAI zatiaľ nepovedala, kedy plánuje GPT-6 Astra alebo nástupnícky interný model sprístupniť širšie, ani či zariadenie pre Codex bude niekedy komerčným produktom. Sledovať treba, či firma zverejní podrobnosti o novom internom modeli so skóre 0,875 na BenchCAD 2.0 a či sa podobné prípady použitia objavia aj u ďalších priemyselných partnerov mimo Mazdy.
