Dva nemecké súdy v priebehu necelých piatich mesiacov rozhodli, že Google nesie priamu zodpovednosť za AI, ktorú ponúka vo vyhľadávaní, teda aj za nepravdivé tvrdenia, ktoré táto umelá inteligencia vygeneruje. Najnovší prípad sa týka lekára, ktorého AI režim Google falošne označil za odsúdeného páchateľa sexuálneho násilia. Ak sa tento právny výklad presadí aj na vyšších súdoch, zmení sa spôsob, akým Google a podobné firmy zodpovedajú za obsah, ktorý ich AI vo vyhľadávaní vymyslí.
V skratke
- Krajský súd v Aachene rozhodnutím z 24. septembra 2026 (spis 8 O 268/26) nariadil Googlu zastaviť šírenie troch nepravdivých tvrdení o lekárovi, inak hrozí pokuta do 250-tisíc eur za každé porušenie.
- Umelá inteligencia v režime Google AI Mode si profesora neurorádiológie pomýlila s iným bývalým univerzitným profesorom a pripísala mu vymyslené odsúdenie za sexuálne obťažovanie sekretárky aj šesťcifernú odstupnú sumu.
- Rozhodnutie nadväzuje na máj 2026, keď Krajský súd v Mníchove (Landgericht München I) prvý raz označil AI zhrnutia Google vo vyhľadávaní za vlastné vyjadrenia firmy, nie za obyčajné odkazy na weby tretích strán.
- Google sa predošlému rozsudku vyhol mimosúdnou dohodou skôr, než sa dostal pred vyšší súd, no druhý súd teraz aplikuje rovnakú logiku.
Čo presne sa stalo v Aachene
Profesor neurorádiológie pôsobil ako primár kliniky od roku 2010 do konca júna 2026. Dvadsiateho ôsmeho augusta ho kolega upozornil, že po zadaní jeho mena spolu so slovom „uvoľnenie z funkcie“ do Google vyhľadávania vygeneruje AI Mode podrobnú odpoveď: lekár mal na služobnej ceste obťažovať svoju sekretárku, byť pre to prepustený, odsúdený na podmienku za sexuálne nútenie a v pracovnom spore dostať šesťcifernú odstupnú sumu. Nič z toho sa netýkalo jeho, išlo o udalosti spojené s úplne iným bývalým univerzitným profesorom.
Lekár v ten istý deň požiadal Google o vymazanie obsahu. Firma 15. septembra oznámila, že nepodnikne žiadne kroky, a bez výsledku zostala aj formálna právna výzva. Krajský súd v Aachene preto 24. septembra bez vypočutia Googlu, z dôvodu naliehavosti veci, vydal predbežné opatrenie, ktorým firme zakázal ďalej šíriť tri sporné znenia textu. Súd zároveň poznamenal, že keby Google svoju AI konfrontoval s námietkami lekára, systém by chybu sám odhalil porovnaním s dostupnými zdrojovými webmi.
Ako funguje AI vo vyhľadávaní, keď si niečo vymyslí
Google AI Mode a podobné funkcie nehľadajú len odkazy na stránky, ale text vyhľadávania skombinujú a prepíšu do súvislej odpovede priamo na výsledkovej stránke. Jazykový model pritom necituje doslovne, ale skladá fakty z viacerých zdrojov do nového celku, a práve pri tomto skladaní môže pomýliť mená, dátumy alebo udalosti, ktoré sa na seba len podobajú. V tomto prípade si model zjavne spojil dve rôzne súdne kauzy a dvoch rôznych bývalých profesorov do jedného, nepravdivého príbehu. Z pohľadu používateľa pritom odpoveď vyzerá ako overené fakty priamo od Googlu, nie ako odkaz na konkrétny tretí zdroj, čo je presne dôvod, prečo súdy teraz posudzujú zodpovednosť inak.
Prečo ide o právny prelom
Doteraz sa Google pri vyhľadávaní spoliehal na rolu neutrálneho sprostredkovateľa, teda firmy, ktorá len zobrazuje obsah tretích strán a sama zaň nezodpovedá. Mníchovský aj teraz aachenský súd ale AI odpovede posúdili inak: podľa nich ide o „samostatné, nové a vecné tvrdenia“ vytvorené vyhodnotením a skombinovaním obsahu z rôznych webov tretích strán, teda o vlastný obsah Googlu. Aachenský súd to zhrnul tak, že firma poskytujúca AI vyhľadávanie zodpovedá aj za odpovede, ktoré v tomto kontexte vygeneruje. Keďže sa mníchovský spor skončil mimosúdnou dohodou bez rozhodnutia vyššej inštancie, záväzný precedens zatiaľ nevznikol, no druhé nezávislé rozhodnutie so zhodnou argumentáciou naznačuje, že sa medzi nemeckými súdmi formuje jednotný právny názor.
Čo to znamená pre Slovensko
Google AI Mode aj AI Overviews fungujú v rovnakej podobe aj pre slovenských používateľov, takže rovnaký typ chyby, teda vymyslené obvinenie alebo nepravdivý životopisný údaj, sa môže objaviť aj v slovenskom vyhľadávaní. Keďže ide o rozhodnutia nemeckých súdov, priamo nezaväzujú slovenské súdy, no v rámci jednotného európskeho trhu a podobnej úpravy ochrany osobnosti môžu slúžiť ako argument pri podobných sporoch aj u nás. Témou zodpovednosti veľkých platforiem za AI sa už zaoberajú aj americké úrady, napríklad keď New York predvolal na vypočutie OpenAI, Google aj Metu, a podobný tlak teraz pribúda aj v Európe.
Aké riziká to prináša do budúcnosti
Autor pôvodnej analýzy upozorňuje aj na opačné riziko: ak Google bude nepríjemné prípady radšej potichu vyrovnávať mimosúdne namiesto toho, aby nechal spor dôjsť až pred vyšší súd, vznikne priestor pre špecializované právnické kancelárie. Tie by mohli cielenými dopytmi vyprovokovať AI model k nepravdivému a poškodzujúcemu tvrdeniu, následne získať predbežné opatrenie a vyjednať odškodné, keďže jazykové modely sa dajú podobným spôsobom pomerne ľahko zmiasť. Spor má aj širší presah: ak by vyšší súd potvrdil, že AI odpovede sú vlastným obsahom Googlu, mohli by si nárokovať kompenzáciu aj vydavatelia, z ktorých textov model odpovede skladá, čo by zasiahlo ekonomiku AI vyhľadávania ako takého. Firma pritom v posledných mesiacoch rozširuje AI funkcie naprieč produktmi, napríklad aj v súvislosti s tým, ako Google obmedzil bezplatný prístup k modelu Gemini, takže otázka zodpovednosti sa bude týkať čoraz väčšieho okruhu služieb.
Čo sledovať ďalej
Google môže proti aachenskému rozhodnutiu podať odvolanie, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Sledovať treba aj to, či sa podobné spory objavia aj v iných krajinách Európskej únie vrátane Slovenska a Česka, keďže dotknuté AI funkcie fungujú v Google vyhľadávaní všade rovnako.
