Pražská AI deklarácia spojila vo štvrtok 3. septembra deväť krajín strednej a východnej Európy, ktoré chcú spoločne postupovať pri rozvoji umelej inteligencie a budovaní výpočtovej infraštruktúry. V ten istý deň podpísali Slovensko a Česko aj vlastné memorandum o spolupráci. Pre región ide o pokus prestať byť iba odberateľom technológií vyvinutých inde.
Čo deklarácia obsahuje a kto ju podpísal
Dokument podpísali Česká republika, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Na tlačovej konferencii to oznámil český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. Deklarácia obsahuje dohodu o spoločnom postupe pri tvorbe pravidiel pre umelú inteligenciu na úrovni Európskej únie, výmenu skúseností medzi štátmi a prepájanie infraštruktúry pre AI.
Podľa vládneho splnomocnenca ČR pre umelú inteligenciu Lukáša Kačenu sa zástupcovia signatárskych krajín dohodli, že vytvoria neformálnu sieť ľudí zodpovedných za AI v jednotlivých štátoch. Prvé spoločné rokovanie tejto siete sa má uskutočniť v októbri. Súčasťou dohody je aj koordinácia pri budovaní infraštruktúry, teda veľkých aj menších dátových centier pre umelú inteligenciu.
Česko chce gigafactory za 100 miliárd korún
Európska únia vyhlásila koncom júla výberové konanie na vybudovanie až siedmich veľkých dátových centier pre umelú inteligenciu, takzvaných AI gigafactories. Výzva je otvorená do 12. novembra. Centrum môže vzniknúť v jednom členskom štáte, a to na jednom mieste alebo vo viacerých lokalitách, prípadne ako cezhraničný projekt viacerých štátov s prepojenými výpočtovými zariadeniami.
Prihlášky podľa Kačenu musia podávať súkromné konzorciá, ktoré výstavbu z väčšej časti financujú, pričom vlády museli vopred deklarovať, že si časť kapacity budú prenajímať. V Česku sa o projekt uchádzajú České Radiokomunikace, ktoré rokujú s ďalšími firmami v regióne a majú záujem o jedno zo štyroch stredne veľkých centier. Popri nich majú vzniknúť ešte tri veľké.
Český projekt si má vyžiadať investíciu približne 100 miliárd korún. Zhruba 70 miliárd by vložili České Radiokomunikace ako súkromný investor, 15 miliárd štát a 15 miliárd Európska komisia. Radiokomunikace by niesli finančné riziká a boli by vlastníkom aj prevádzkovateľom infraštruktúry, ktorá má byť súčasťou už budovaného dátového centra v pražskej Zbraslavi.
„Nejde o definitívne rozhodnutie, že táto infraštruktúra v Česku vznikne, ale o zásadný krok k tomu, aby Česká republika mala šancu byť pri jednej z najvýznamnejších európskych investícií do umelej inteligencie,“ povedal Havlíček. Maďarský minister pre vedu a technológie Zoltán Tanács uviedol, že jeho krajina plánuje do AI investovať 500 miliónov eur, z toho 125 miliónov do prípravy vlastnej gigafactory. Vybudovanie takéhoto centra sú pripravené podporiť aj Slovinsko a Poľsko.
Slovensko a Česko podpísali aj vlastné memorandum
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ a štátny tajomník rezortu Martin Katriak rokovali v Prahe s Havlíčkom a Kačenom. Výsledkom je memorandum, ktoré má urýchliť vývoj a praktické využívanie AI a posilniť pozíciu strednej Európy pri formovaní európskej digitálnej politiky.
„Európa dnes v umelej inteligencii zaostáva za Spojenými štátmi aj Áziou. Slovensko ani Česko tento rozdiel samostatne nedobehnú. Keď však spojíme výskum, firmy, odborníkov, dáta a výpočtové kapacity, môžeme zo strednej Európy vytvoriť región, ktorý nebude iba nakupovať cudzie technológie, ale bude ich aj vytvárať,“ uviedol Migaľ.
Obe krajiny chcú vytvoriť regionálny rámec na zdieľanie výpočtových kapacít a koordinovať svoje aktivity pri európskych iniciatívach AI Factories a AI Gigafactories. Vymieňať si majú skúsenosti aj pri nastavovaní národných pravidiel a zosúlaďovať pozície pri rokovaniach v Únii. Zhodli sa, že európska regulácia má budovať dôveru v umelú inteligenciu, no zároveň nebrzdiť jej vývoj a nasadzovanie.
Čo to znamená pre Slovensko
Slovensko chce spoluprácu rozšíriť na celú Vyšehradskú skupinu. Umelá inteligencia, digitalizácia a budovanie výpočtovej infraštruktúry patria medzi témy slovenského predsedníctva vo V4 v rokoch 2026 až 2027. Rezort plánuje sústrediť sa na koordináciu krajín pri budovaní infraštruktúry, využívanie európskej iniciatívy EuroHPC, podporu zavádzania AI do priemyslu, vytváranie testovacích prostredí a výmenu skúseností pri digitalizácii verejnej správy.
Pre slovenské firmy je podstatná najmä druhá časť memoranda, teda zavádzanie umelej inteligencie do praxe, a to hlavne v malých a stredných podnikoch. Migaľ pripomenul, že jeho rezort už predstavil stratégiu pre AI aj nový zákon o AI, a dodal, že technológie treba dostať do výroby, služieb, zdravotníctva aj samospráv. Zatiaľ však ide o rámec, nie o konkrétne programy s rozpočtom, takže reálny prínos sa ukáže až podľa toho, čo z memoranda vznikne.
Otvorenou otázkou zostáva energetickú náročnosť AI dátových centier, ktorá bude pri projekte tejto veľkosti zásadná. Slovensko zároveň v septembri spustilo povinnú AI gramotnosť na slovenských školách, takže domáca agenda okolo AI sa rozbieha na viacerých úrovniach naraz.
