Federálna sudkyňa Debra M. Brownová v Mississippi zamietla návrh spoločnosti xAI na zastavenie žaloby, ktorú proti nej podala organizácia NAACP za znečistenie ovzdušia pri dátovom centre Colossus pri Memphise. Rozhodnutie z 31. októbra 2026 znamená, že sa spor o desiatky plynových turbín bez povolení posúva do ďalšej fázy a firma Elona Muska bude musieť čeliť plnohodnotnému súdnemu konaniu.
V skratke
- Sudkyňa Debra M. Brownová 31. októbra 2026 zamietla návrh xAI na zastavenie žaloby o znečistení ovzdušia.
- Žalobu podala organizácia NAACP prostredníctvom Southern Environmental Law Center v apríli 2026.
- xAI podľa žaloby nainštalovala a prevádzkovala najmenej 35 plynových turbín pri centre Colossus bez potrebných povolení.
- Výkon turbín presahuje 400 megawattov, lokalita leží pri Memphise v Tennessee, druhé miesto je v Southaven v Mississippi.
Spor sa začal pred rokom a pol, keď si obyvatelia juhu Memphisu všimli, že pri areáli dátového centra Colossus pribúdajú veľké plynové turbíny. xAI centrum používa na trénovanie svojho chatbota Grok a potrebuje k nemu obrovské množstvo elektriny, ktorú si firma namiesto čakania na pripojenie k sieti vyrába priamo na mieste. Southern Environmental Law Center v mene NAACP tvrdí, že firma pred spustením turbín nezískala povolenia, ktoré zákon o čistom ovzduší (Clean Air Act) vyžaduje pre veľké zdroje znečistenia.
Prečo potrebuje elektráreň povolenie
Clean Air Act rozlišuje medzi malými mobilnými zdrojmi, napríklad generátorom na nákladnom aute, a stálymi priemyselnými zdrojmi, ktoré musia mať vopred schválené emisné limity. xAI argumentovala, že jej turbíny sú dočasné a teda mobilné, a preto sa na ne povinnosť získať povolenie nevzťahuje. Sudkyňa Brownová tento argument odmietla s tým, že elektráreň, ktorá nepretržite dodáva energiu dátovému centru, svojou povahou mobilným zdrojom nie je, bez ohľadu na to, ako bola fyzicky dopravená na miesto. Rozhodla tiež, že žaloby občanov podľa tohto zákona nie sú protiústavné, takže NAACP má právo žalovať priamo, nie len čakať na zásah úradov.
Podobne neúspešný bol aj pokus Ministerstva spravodlivosti USA, ktoré sa na začiatku októbra 2026 postavilo na stranu xAI s argumentom, že dátové centrum má význam pre národnú bezpečnosť. Aj tento návrh na zastavenie žaloby súd zamietol. Skutočnosť, že sa za firmu postavilo aj federálne ministerstvo, a napriek tomu prehralo, zvyšuje váhu rozhodnutia aj pre ďalšie podobné spory v odvetví.
Súťaž o výpočtový výkon stojí za rýchlosťou výstavby
Dátové centrum Colossus vzniklo v bývalej továrni v Memphise len za necelý rok, čo xAI pri jeho spustení prezentovala ako dôkaz, že firma vie stavať výpočtovú kapacitu rýchlejšie než konkurencia. Rýchlosť výstavby však podľa žalobcov znamenala aj obchádzanie bežných environmentálnych postupov, ktoré by si vyžiadali mesiace schvaľovania. Elon Musk pritom opakovane hovoril, že nedostatok elektriny bude pre vývoj AI väčším limitom než nedostatok čipov, čím zdôvodňoval potrebu vlastných zdrojov energie priamo pri dátových centrách. Žaloba NAACP je prvým väčším testom, či takýto prístup obstojí aj z pohľadu zákona o čistom ovzduší.
Podobný tlak na rýchlu výstavbu energetickej infraštruktúry pociťujú aj ďalšie firmy v odvetví, ktoré uzatvárajú miliardové dohody o dodávkach elektriny a výpočtového výkonu, aby stihli tempo dopytu po AI modeloch. Rozdiel je v tom, že xAI sa rozhodla ísť cestou vlastných plynových turbín namiesto dlhších zmlúv s energetickými spoločnosťami, a práve táto skratka sa jej teraz stala právnym problémom.
Zdravotné obavy obyvateľov Memphisu
Oblasť juhu Memphisu, kam znečistenie z turbín podľa žalobcov smeruje, patrí medzi chudobnejšie štvrte s vysokým podielom černošských obyvateľov a už predtým mala zvýšenú mieru astmy a iných respiračných ochorení. NAACP argumentuje, že desiatky nepovolených turbín len zhoršujú kvalitu vzduchu v oblasti, ktorá už bola environmentálne zaťažená. xAI sa k zdravotným dopadom priamo nevyjadrila, firma dlhodobo tvrdí, že svoje emisie limitmi dodržiava, hoci ich podľa žaloby nemala formálne schválené.
Prípad tak pripomína staršie spory okolo dopadov dátových centier na miestne komunity, ktorým sa venoval aj text o energetickej kríze spôsobenej rozmachom AI, keďže rastúca spotreba elektriny pre tréning modelov čoraz častejšie naráža na limity miestnych sietí aj životného prostredia.
Čo to znamená pre firmy budujúce AI dátové centrá
Pre celý sektor je rozhodnutie varovaním, že obchádzanie klasického pripojenia k elektrickej sieti cez vlastné plynové turbíny nemusí byť bez rizika, aj keď sa to krátkodobo javí ako rýchlejšie riešenie nedostatku energie. Súd potvrdil, že miestne komunity a občianske organizácie majú zákonný nástroj, ako takéto riešenia napadnúť priamo, bez čakania na úrady. Firmy, ktoré stavajú vlastné zdroje energie pri dátových centrách, tak budú musieť počítať s dôkladnejšou právnou prípravou a transparentnejším získavaním povolení, inak riskujú roky súdnych sporov. Podobné otázky si kladú aj regulátori v USA, ktorí sa opakovane pýtajú veľkých technologických firiem na ich záväzky, podobne ako pri vypočúvaní, o ktorom informoval text o predvolaní OpenAI, Google a Mety do New Yorku.
Pre firmy, ktoré uvažujú o nasadení AI vo vlastnom prevádzkovom alebo rozhodovacom procese, prípad tiež pripomína, že otázky zodpovedného zavádzania technológií sa netýkajú len samotných modelov, ale aj fyzickej infraštruktúry, ktorá za nimi stojí.
Čo sledovať ďalej
Prípad teraz postupuje do fázy dokazovania, kde bude súd posudzovať, či xAI naozaj porušila podmienky zákona o čistom ovzduší a v akom rozsahu. Sledovať treba aj to, či si spoločnosť pred rozhodnutím vo veci dodatočne vybaví chýbajúce povolenia, a čo sa stane s ďalšími turbínami, ktoré podľa doterajších správ pribúdajú aj na druhej lokalite v Southaven.
