Google 1. októbra vypustí experimentálny satelit s prezývkou MVP, ktorý má overiť, či dokážu AI čipy fungovať a prežiť v obežnej dráhe Zeme. Ide o prvý reálny test projektu Suncatcher, dlhodobého výskumu, ktorý má zistiť, či by dátové centrá vo vesmíre poháňané slnečnou energiou mohli raz doplniť pozemnú AI infraštruktúru.
Čo bude satelit MVP testovať
Satelit veľkosti chladničky postavila spoločnosť Planet, zatiaľ čo Google mu dodal štyri vlastné čipy TPU (Tensor Processing Unit). Štart je naplánovaný na raketu Falcon 9 spoločnosti SpaceX z leteckej základne Vandenberg v Kalifornii. Satelit má približne 1 kilowatt výkonu zo solárnych panelov a čipy majú v krátkych, približne pätnásťminútových intervaloch spúšťať AI úlohy vrátane modelu Gemini, kým opäť nevychladnú. Cieľom nie je výkon, ale zistiť, či čipy vôbec vydržia štart, žiarenie a extrémne teploty vo vesmíre.
Podľa Googlu čipy pri pozemných testoch zvládli dávku žiarenia z protónového lúča, ktorá prekročila expozíciu bežnú za päť rokov vesmírnej misie, a fungovali pritom prekvapivo dobre. Travis Beals, ktorý v Google Research vedie výskum nazvaný Paradigms of Intelligence, k tomu povedal, že cieľom prvého štartu je zistiť, čo funguje, identifikovať slabé miesta a tieto poznatky použiť pri ďalších misiách.
Bežné TPU čipy, aké Google používa vo svojich pozemných dátových centrách na trénovanie a prevádzku modelov Gemini, nie sú stavané na podmienky vesmíru. Inžinieri preto museli overiť, či ich vôbec dokážu upraviť tak, aby vydržali vibrácie pri štarte, výkyvy teplôt medzi priamym slnkom a tieňom a dlhodobé pôsobenie kozmického žiarenia bez poškodenia. Práve to, že testovacie čipy prežili záťažové skúšky na Zemi ešte pred štartom, dalo Googlu dôvod posunúť projekt do reálneho testu na obežnej dráhe.
Prečo vôbec uvažovať o dátových centrách v obežnej dráhe
Pozemné AI dátové centrá narážajú na nedostatok elektriny, vody na chladenie a miesta, ako ukázali aj nedávne spory okolo výstavby veľkých kampusov v Spojených štátoch. Vo vesmíre je naopak takmer nepretržitý prístup k slnečnému žiareniu a chýba tam atmosféra, ktorá by bránila zachytávaniu energie. Google preto skúma, či by sieť solárnych satelitov s prepojenými čipmi mohla v budúcnosti fungovať ako rozptýlené výpočtové centrum na obežnej dráhe, bez nárokov na pozemky, vodu či miestne elektrické siete.
Projekt Suncatcher Google predstavil už v novembri 2025 spolu s plánom vypustiť do roku 2027 dvojicu prototypových satelitov, ktoré majú okrem iného otestovať aj rýchlu laserovú komunikáciu medzi satelitmi. Štart MVP je podľa firmy doplnkový krok navyše, ktorý má overiť základné predpoklady ešte pred týmito zložitejšími misiami.
Prekážky sú stále obrovské
Aj samotný Google priznáva, že do reálneho nasadenia je ďaleko. Travis Beals odhaduje, že na nahradenie jediného pozemného dátového centra s výkonom 1 gigawatt by bolo potrebných približne 10-tisíc satelitov. Aby sa taký projekt ekonomicky oplatil, náklady na vynesenie nákladu na obežnú dráhu by museli klesnúť približne na 200 dolárov za kilogram. Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, ktorý sa podobnému nápadu venuje cez vlastnú firmu Blue Origin, odhaduje, že vesmírne dátové centrá by mohli byť lacnejšie ako pozemné až o 20 rokov. Okrem Googlu a Blue Origin pracujú na podobných konceptoch aj SpaceX a menšie firmy ako Starcloud či Orbital.
Čo to znamená pre firmy
Pre firmy, ktoré dnes riešia nedostatok elektriny pre vlastné AI projekty, napríklad podobne ako pri prenájme veľkého dátového centra Anthropicu v Austrálii, je experiment Googlu signálom, že veľkí hráči berú energetické limity AI vážne a hľadajú aj nezvyčajné riešenia. Reálny dosah na bežné podnikanie to zatiaľ nemá, keďže ide o výskumný test v horizonte rokov, nie o pripravenú komerčnú službu. Firmy, ktoré sa rozhodujú, ako nasadiť AI do vlastnej prevádzky, sa preto stále musia spoliehať na existujúcu cloudovú infraštruktúru, nie na budúce satelity.
Zaujímavejšie je to z pohľadu investorov a dodávateľov energie, ktorí sledujú, koľko peňazí veľké technologické firmy vôbec vkladajú do hľadania alternatív k pozemným dátovým centrám. Ak by sa časom ukázalo, že vesmírne riešenie znižuje tlak na elektrické siete a ceny energie v regiónoch s veľkými dátovými centrami, dotklo by sa to nepriamo aj firiem mimo USA, keďže rast cien elektriny pre AI infraštruktúru je už dnes témou aj v Európe. Zatiaľ však ide skôr o signál smerovania výskumu než o zmenu, ktorú by firmy mali riešiť už teraz.
